Nič nevzniká zo dňa na deň, ku všetkému prebiehajú určité procesy ovplyvnené rôznymi faktormi a nebolo tomu inak ani s našim klubom.
Vo výrobnom gigante TESLA v Piešťanoch od roku 1976, v rámci jeho Telovýchovnej jednotky vyvíjal aktívnu činnosť Odbor turistiky, v ktorom som pôsobil od jeho založenia vo funkcií predsedu. Okrem pešej a vysokohorskej turistiky, ktorá bola hlavnou náplňou činnosti sme združovali aj turistov, ktorí sa špecializovali na tzv. iné presunové prostriedky, teda na lyžiarsku turistiku, vodnú turistiku či cykloturistiku.
S rokmi pribúdalo okrem mladých zamestnancov podniku za členov čoraz viac manželských párov s malými deťmi a tak pre nich vznikali špecifické akcie, napríklad Stretnutie turistických rodín, či Letné tábory TOM.
Písal sa rok 1984 a v autokempingu Lodenica sa v dňoch 8.-11.6.1984 zišlo na 11. ročníku medzinárodného podujatia Dunaj Camping Rallye viac ako 2 tis. účastníkov z bývalého Československa, Maďarska, Rakúska a Nemeckej Spolkovej Republiky, teda vtedajších krajín, kadiaľ pretekala rieka Dunaj. Organizátori požiadali náš odbor turistiky vykonávať turistickú sprievodcovskú činnosť pre účastníkov a tak som sa stal súčasťou tejto veľkolepej prehliadky motorizovaných turistov z obidvoch táborov povojnovo rozdelenej Európy. Obdivoval som najmä na tú dobu pokrokové modely obytných prívesov spoza železnej opony, ktoré si priviezli Nemci a Rakúšania.
Mestečko na kolesách mi tak učarilo, že som sa pri podvečernej prechádzke v spleti jeho uličiek s príjemnými posedeniami v lone prírody, ovplyvnený pohárom dobrého vína rozhodol stať sa karavanistom.
Dospel som tiež k presvedčeniu, že mototuristka a karavaning sú tým, čo nášmu odboru turistiky chýba, lebo táto činnosť sa realizuje v rodinnom kolektíve a rodinu de facto stmeľuje.
Od myšlienky k činom nebolo ďaleko, zvlášť pri pochopení mojich zámerov nielen zo strany manželky, ale aj vedenia odboru turistiky, kde sme operatívne do plánu roku 1984 dodatočne zaradili dve nové akcie pre ďalší presunový prostriedok – mototuristiku , ktoré sme s manželkou za spolupráce oslovenej rodiny Dušana a Zdenky Nahálkovej aj organizačne pripravili a viedli.
Prvá sa uskutočnila v dňoch 28.6.-1.7.1984 a pod rúškom zahraničnej zápočtovej cesty smerovala do Maďarských miest Miškolc a Eger za účasti 5 posádok a 21 osôb vrátene detí (posádka Dušan a Zdenka Nahálkovci so synmi Dušanom a Danom, posádka Ľuboš a Jolka Tuchscherovci so synom Ľubošom a dcérou Elenkou, posádka Vlado a Evka Hromádkovci so synom Robertom , dcérou Kristinou a Evkiným bratom Milanom Boďom, posádka Mikuláš a Danka Florekovci so synom Michalom a dcérou Danielou a posádka mojej rodiny s manželkou Dagmar, dcérou Monikou a synom Borisom)
Druhá akcia bola našou účasťou na 9. ročníku Interralye v neďalekých Diakovciach v dňoch 7.-9.9.1984 za účasti 4 posádok a 15 osôb vrátané detí ( okrem nezmeneného zloženia posádok Nahálkovcov, Hromádkovcov a Beleščákovcov to bola ešte posádka Petra a Hany Baničovcov ).
 |
|
 |
Obidve akcie boli veľmi vydarene, zážitky z nich sa účastníkom vryli hlboko do pamäte , často sa i po rokoch k ním vraciame v spomienkach a považujeme ich za zrod mototuristiky v našom klube. Sú zdokumentované aj v kronike Odboru turistiky a ich kladná odozva mala bezo sporu veľký význam pre ďalší klubový rozvoj, či už následným vytvorením funkcie referenta pre mototuristiku / na výročnej členskej schôdzi 15.12.1984/ a menovaním do nej Dušana Nahálku i rozvojom karavaningu po príchode rodiny Jaroslava a Magdy Mišurovej, ako i porevolučným osamostatnením kolektívu do klubu s novým pomenovaním Camping a caravaning club MTJ a zvolením Ľubomíra Tuchschera za jeho prvého prezidenta .
Ladislav Beleščák