Nič nevzniká zo dňa na deň, ku všetkému prebiehajú určité procesy ovplyvnené rôznymi faktormi a nebolo tomu inak ani s našim klubom.
Vo výrobnom gigante TESLA v Piešťanoch od roku 1976, v rámci jeho Telovýchovnej jednotky vyvíjal aktívnu činnosť Odbor turistiky, v ktorom som pôsobil od jeho založenia vo funkcií predsedu. Okrem pešej a vysokohorskej turistiky, ktorá bola hlavnou náplňou činnosti sme združovali aj turistov, ktorí sa špecializovali na tzv. iné presunové prostriedky, teda na lyžiarsku turistiku, vodnú turistiku či cykloturistiku.
S rokmi pribúdalo okrem mladých zamestnancov podniku za členov čoraz viac manželských párov s malými deťmi a tak pre nich vznikali špecifické akcie, napríklad Stretnutie turistických rodín, či Letné tábory TOM.
Znie to až neuveriteľne.
Priznám sa, že som napísanie tohoto krátkeho príhovoru stále odkladal.
Prečo?
Pretože hovoria o tom všetkom výsledky: státisíce (možno aj milióny) najazdených kilometrov, stovky spoločne prežitých dní, nespočetné množstvo mototuristických akcií (a to nielen na Slovensku), ktorých sme sa zúčastnili, desiatky spokojných ľudí a pritom iba jedna havária (aj tú som mal ja v Maďarsku, ale nič vážne). Načo potom nejaké reči? Ťažko sa mi hľadali slová. Na pomoc som si preto zobral Sládkovičovú Marínu. Nechcem sa vyhovárať na pracovnú zaneprázdnenosť, aj tak by mi to nikto neveril. Jednoducho nechcelo sa mi spomínať, pretože to je už dvadsaťpäť rokov…
Keď sa začala písať história piešťanského mototurizmu, bol som čerstvý školák. Kým moji spolužiaci odchádzali na víkendy so svojimi rodičmi na vlastné chaty, my sme naplnili kufor našej embéčky a vyrazili. Boli to časy, o ktorých raz budem hovoriť svojej dcére a ona bude neveriacky počúvať – ako je možné, že ste nechodili do Viedne či niekam na Západ, keď to nie je až tak ďaleko. My sme chodili a poznávali svet okolo nás, kam nám vtedajší režim pustil, do sveta a kraja slovenského, českého, občas aj maďarského či poľského. Raz sme šli do Košíc, raz do Žiliny, raz na Pílu,... nikdy dvakrát za rok na to isté miesto. Mototurizmus ma od mala viedol k poznávania toho, čo je v mojom okolí, ale aj o niečo ďalej. Hoci dnes už pri cestách za poznávaním a oddychom používam aj iné dopravné prostriedky, viem, že základ mi vštepili rodičia.